„V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.
…Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prišlo na svet“
Jn 1, 4-5 a 9.
Ľudia, ktorí neprijímú Svetlo do svojho života tápu v tme. Robia zlé rozhodnutia a preto nezakúšaju požehnanie ale prekliatie. Sú uväznení v bezvýchodiskových situáciách, lebo sa spoliehali na seba a nasledovali vlastné spôsoby a prostriedky.
Ak naozaj chceme žiť v požehnaní, bez ohľadu na to aká temnota nás obklopuje, musíme sa modliť a čakať na Božie svetlo, ktoré nás povedie. Keď na nás zasvieti, budeme jasne vedieť čo máme robiť. Neunáhlime sa! Čakajme! Nebojme sa, že stratíme čas. Ak pôjdeme zlým smerom, budeme sa musieť vrátiť, ako keď zle odbočíme na dialnicu, môžme ísť rýchlo, ale od cieľa sa budeme rýchlo vzdiaľovať. Keď príde svetlo Svätého Ducha, ako keby sme nastúpili do výťahu, ktorý nás vyniesie vysoko a bez zbytočnej námahy a lopotania sa. Musíme si kľaknúť a modliť sa: Pravé svetlo, ktoré si prišlo na svet a osvecuješ každého človeka, osvieť teraz moju myseľ, moje srdce a moju dušu… a čakať. A svetlo príde: cez Bibliu, skrze Svätého Ducha, iného človeka, či cez nejakú situáciu, kde nám zrazu „zasvieti“ čo máme robiť.
Robiť dobré rozhodnutia je základ úspechu. Ak predbehneme Svätého Ducha sme odsúdení na prehru.