Keď ustatá je tvár a sám sa nepoznám,
keď myseľ spúta tiaž a radosť neviem nájsť,
občerství ma dotyk Tvojích rúk, pomoc mi prichádza,
vykročím v ústrety náruče, kde silu nachádzam.

Každý, kto hľadá tvojú tvár,
na toho padá jarný dážď.
Ten, kto čaká na Tvoju pomoc,
v boji nemusí sa báť.
Ten, kto s vierou vykročí,
na orlích krídlach poletí.
Ten, kto sa Tebe odovzdá
pre toho život zmysel má.

Keď srdce plní žiaľ a bolesť mojích rán,
keď zahmlený je svet a sily ísť už niet,
poteší ma Tvoja láska, k Tebe sa utiekam,
povedieš ma cestou istoty a cestou života.

Zdieľať článok

Facebook
E-mailom
Pinterest
WhatsApp