Láska verí, láska znáša, láska vydrží…
Moje meno je Renáta, som šťastne vydatá, s manželom Milanom máme dve krásne deti, dvojročnú Kristínku a polročného Martina Charbela. Obaja sme aktívnymi členmi spoločenstiev. Kým sme boli slobodní patrili sme do terajšieho spolča ON, po svadbe sme sa zaradili k spoločenstvu kňazských a laických rodín spoločenstvu SKALA.

Veľmi kľúčovým v mojom živote bolo práve jedno stretko s rodinkami so SKALOU, pomaly tomu bude už rok. Jeho témou bolo BOŽIE PRISĽÚBENIA. Skúsim podstatu tohto stretka zhrnúť do jednej vety: Boh je verný vo svojom prísľube, ktorý sa naplní vtedy, ak ty tiež dodržíš jeho podmienku. Prakticky to vyzerá tak, že Písmo je plné prisľúbení, ktoré majú dve časti, tvoj skutok a Boží prísľub.

Ja som asi celý deň po stretku premýšľala, aký prísľub dal Boh môjmu životu. Po dlhšej úvahe som si spomenula, ako sme sa s manželom zúčastnili jedných duchovných cvičiek a priniesli sme si odtiaľ slovo

Rim 8, 28:
Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na DOBRÉ.

Tým, ktorí milujú Boha, VŠETKO slúži na dobré.

Tým, ktorí MILUJÚ Boha, všetko slúži na dobré…..

Máš to? Chápeš? Boží prísľub v našom manželstve je, že všetko nám bude slúžiť na dobré vtedy, ak budeme milovať Boha…. a tu sa začína náš rodinný príbeh.

S manželom sme po narodení prvej dcéry nechceli dlho čakať na ďalšie bábo a náš druhý poklad sme plánovali. Avšak toto tehotenstvo už nebolo tak prirodzene krásne, aké by malo byť. V 16. týždni tehotenstva mi sestrička oznámila, že výsledky krvných testov mám zlé a na papieri som si v slzách prečítala, že výsledky poukazujú na to, že naše vytúžené druhé dieťa bude mať s vysokou pravdepodobnosťou rázštep chrbtice. Domov som odchádzala úplne zdrvená, v slzách, šoku a želala si a prosila Boha, aby to nebola pravda. V mojom srdci bolo milión otázok….

Na tom stretku, kde som rozšifrovala Boží prísľub som už sedela tehotná plná neistoty a strachu, či sa nám táto diagnóza potvrdí. No od tohto stretka, som si túto vetu opakovala neskutočne veľa krát a snažila som sa moje srdce presvedčiť, že táto veta je pravdivá. Postupne som začala veriť, že aj táto situácia v našom manželstve, v našich rodinách bude slúžiť na DOBRÉ…..ak budeme tými, ktorí milujú Pána…..

Kým som nezažila taký boj so strachom, boj o život nenarodeného, nevedela som si predstaviť, čo všetko žena matka môže prežívať. Teraz to už viem. Nepodľahnúť zúfalstvu je obrovská vec. Neuveriť beznádeji je hrdinstvo.

Moje vnútro by som prirovnala k boxerskému ringu, kde vás kruto drví strach, dostávate kopance neistoty a obecenstvo kričí: tento život dopadne zle!

Prísť v tej chvíli na to, že sú to útoky nepriateľa, ktorý využíva strach, aby vás zničil, je odhaliť stratégiu proti ktorej sami nemáte šancu. Bez podpory môjho manžela Milana by som tento boj asi neustála.

Hoci som bola na pokraji zúfalstva, a kričala na Pána, prečo sa toto stálo práve mne, som si snažila pripomínať a hlavne uveriť vete Rim 8,28…. vtedy vás neudržia emócie, vtedy vás neudrží rozum….. vtedy nastupuje VIERA!

Bol predvianočný čas, snažila som sa rozptýliť prípravami na Vianoce. Paradoxne boli to nádherné sviatky. S bolesťou sa vytratil stres… teraz toto obdobie nazývam MOJE VEĽKÉ UPRATOVANIE… Boh začal upratovať v mojom srdci, v mojich prioritách, v mojom manželstve, rodine.

Kým som nešla na ultrazvuk, kde sa mala táto diagnóza vyvrátiť alebo potvrdiť, sme sa s manželom veľa rozprávali, riešili sme ako sa k našej situácii postavíme, čo v prípade ak sa diagnóza potvrdí… Vybrali sme bábatku meno MARTIN. A ja sam nedočkavej nervozite odratávala dni do vyšetrenia, kde lekár nášmu bábätku diagnostikoval veľmi rozsiahly rázštep chrbtice – poškodených šesť stavcov a celá krížová kosť. Pri rázštepe hrozí invalidný život na vozíku, hydrocefalus, čo je zavodnenie mozgu, inkotinencia, …. vtedy sa môj život zastavil, nepriateľ mi dal posledný knock-out a ja som len v zúfalstve pomyslela: BOŽE, čo z toho je DOBRÉ!!!!!!????? Viete, ja som si myslela, že poupratovaním v mojich hodnotách Boh spraví zázrak: čary mary fuk, nech sa vám v živote naďalej darí…

Lenže Boží prísľub takto nefunguje…. lekár pokračoval ďalej….. „Takže máme možnosti: – potrat“ ….. a vtedy to prišlo…

Manžel ma držal za ruku a spolu sme povedali: POTRAT JEDNOZNAČNE NIE….od tej chvíle sa začalo jedno nádherné dobrodružstvo…… vedeli sme čo máme robiť, ak chceme milovať Boha, on jasne hovorí NEZABIJEŠ! Keď sme povedali životu ÁNO, lekár pokračoval ďalej..… „ tak máte možnosti, operácia dieťaťa po pôrode, alebo operácia bábätka v zahraničí ešte v tehotenstve, ale túto alternatívu vám veľmi neodporúčam. Len jedna moja pacientka ju podstúpila a dieťa malo horšie výsledky ako pred operáciou…manžel na základe tohto neodporúčania túto možnosť zamietol….kým v mojej hlave sa vynárali ďalšie otázky? – Čo, to čo za scifi,? To, ako je to možné, a teraz Čo mam robiť? Pýtala som sa lekára na prognózu, nepovedal nič, ale lúčil sa s nami vetou: „nateraz to nie je zle!!!!“

Chápete? Bála som sa veľmi, ze bude na mňa tlačiť, že to bude katastrófa, ze najlepšie čo môžem urobiť je ísť na potrat…. Vtedy sa v mojom srdci zrodila nádej! Kedže sme povedali, potrat nie, Boh odpovedal: Dám ti budúcnosť a nádej, nateraz to nie je zle… len mi ver a miluj ma!!! Naše bábätko hýbalo nohami, akurát zadný mozoček bol hlboko vtiahnutý poškodenou miechou do spinalného kanála. Lekár ho tri hodiny nevedel nájsť, povedal, že také čosi ešte nevidel, že je to raritný prípad. hm… Cesta domov nebola príjemná, nevedeli sme čo nás čaká, ale zásadnú otázku a rozhodnutie sme vedeli ustáť….Svet nás nedonútil stať sa vrahom a Boh videl ze ho milujeme, hoci nerozumieme, bojíme sa a tak začal konať.…

Hoci boli Vianoce, Nový rok, a nič sa neriešilo, nepodľahli sme zúfalstvu ani vtedy. Viete aká bola moja modlitba? Mala tri slová, lebo na viac som nemala kapacitu. Chodila som doma ako mátoha a šepkala som Ježiš, zachráň nás! V strese, pri útlaku som ich kričala. ..

Chcem Ti povedať, že ak dovolíš Bohu viesť tvoj boj, jeho spôsob je však miestami až neskutočný….no ON – PÁN A KRÁĽ je skutočný a je bližšie nech si vieme predstaviť. Bojuje tvoj boj, a veľmi túži po tvojej dôvere. Je verný a svojim milovaným zachová priazeň nech sú okolnosti akékoľvek….Spravodliví majú utrpení veľa,ale Pan ich vyslobodí zo všetkých…

Ja v tejto chvíli budem menovať Jeho skutky, ktoré do seba zapadajú ako puzzle….Boh je nádherný!

Pomocou rodiny, našich priateľov v spoločenstve, otca Petra, som sa aj napriek časovej tiesni, nakontaktovala na bratislavských lekárov. Od prvého stretnutia s nimi som sa presne za neuveriteľný TÝŽDEŇ ocitla na pohovore s profesorom vo švajčiarsku, ktorý mal vykonať operáciu nášho Martinka. Viete, Boh je múdry, on to neporiešil tak, ze som prišla do Blavy a tam mi gynekológ povedal, ze žiaden rázštep nevidí… Pán má rád procesy. Tie dnes ale veľa ľuďom nevoňajú, vrátane mňa…. No Pán chcel aby som šla na hlbinu, aby som ho milovala ešte viac….

Dr. Marek Dráb, ktorý je naozaj výnimočný bratislavský gynekológ, nám navrhol možnosť operácie vo Švajciarsku, a spolu s ďalšími špecialistami nám všetko vybavili. Nám naozaj stačilo len vycestovať do Švajčiarska.

Predstavte si, ja mám v Zurichu, sesternicu, ktorá býva polhodinu autom od nemocnice, kde prebiehajú tieto operácie..

Tá mi výborne výsledky operácie len potvrdila… No keď napísala tú sumu, koľko to celé stojí… a predstavte si, náš Pán zariadil, ze nám to všetko preplatila poistovňa.. Úplne celú liečbu, operáciu,pôrod, starostlivosť o Martina po pôrode…

Mali sme auto, ale na takej hrkálke sme mohli zájsť tak po Liptovský Mikuláš….tak sme ho predali..Hovorím si: Pane, to ako sa dostaneme do Švajčiarska, a potom späť s dieťaťom? Boh poslal ľudí, ktorí prišli a ponúkli nám svoje autá….Neboli to žiadne hrkáločky….Škoda rapid, Audi A4, škoda superb…

Ja mám takú simple lámavú angličtinu…a jeden večer pred operáciou, keď som bola ešte doma, pardón, ja som cestovala z Blavy domov vo vlaku, mi volal prof. Meuli, ktorý operuje tehotné ženy v Zurichskej nemocnici….Hovorím: „Milan, toto neviem ako dopadne….modli sa!“ Ja som stihla len rýchlovku, Sv. Duch stoj pri mne…. Komunikovali sme asi 45 minút a na záver mi tento profesor povedal, ze urobia všetko preto, aby pomohli nášmu bábätku….

Vo Švajčiarsku som bola tri a pol mesiaca…. Bol to ťažký čas. Plno bojov…viete, ktorá sestrička mala so mnou skúsenosť odberu krvi, vie, aký mám panicky strach z obyčajnej ihly…pri pôrode sa vyplavuje adrenalín, ale keď mi má niekto pichnúť ihlu, oblieva ma pot, tlak sa rapídne zníži…..na operáciu ma sestrička viezla ako sardinku, ale plne naloženú v božom pokoji…Viete, sila spoločenstva sa prejavila tak, že za mňa a Martina sa modlila asi polovica Slovenska, dokonca bola odslúžená liturgia v Belgicku….viete, keď Boh bojuje s vami, že ho pozvete do ringu, je to boj, kedy vy sa len divíte .. Volalo mi veľa ľudí, že sa modlia, písali, že myslia na nás, tieto modlitby ma držali nad vodou, v radosti, v pokoji…viete, keď neviete kam idete, pri predstave Švajčiarska si predstavíte snoba lekára….ale ten profesor, to je katedrála radosti….a znova,ani vo Švajčiarsku žiadna zmienka, že pri takom veľkom rázštepe, mám ísť radšej na potrat….Profesor mi povedal po operácii, že Martin má najväčší rázštep, aký doteraz operoval, neľahko sa to počúvalo …no Martinov stav je napriek veľkosti defektu takýto: kĺby úplne v poriadku, nožičky plne hybné, ciká kaká ako riadny chlap, dosiaľ sú tieto funkcie inervované, necievkujeme, nepoužívame nič pri vyprázdňovaní, žiadne zápchy Martin doteraz nemal….a čo je obrovským zázrakom, Martin nemá zatiaľ hydrocefalus…

Viem, že Boží prísľub neznamená, že tým, ktorí milujú Pána, on sám zabezpečí bezstarostný život… ale viem, že Pán ešte neskončil, a stále sa mi zjavuje ako dobrý a múdry Otec, ktorý naplní všetky naše potreby…Nevieme čo nás čaká, nevieme ako sa bude vyvíjať mozog a koordinácia očí…..no viem, ze Pán je s nami v ringu a my budeme vyhrávať tieto zápasy….lebo Rim 8,28…

Tri mesiace v nemocnici vkuse na infúzii nie je prechádzka ružovou záhradou, ale ten čas slúžil napriek okolnostiam jednej podstatnej veci. Hoci často v slzách, som lámala a odháňala od seba útoky strachu, neistoty, Martinovej ťažkej budúcnosti….v modlitbách s Ježišom som svojmu synovi žehnala život, zdravie, uzdravenie, možnosť pohybu ešte v brušku…. Žehnám svojmu synovi aj naďalej….Viem, že mama urobí pre svoje dieťa občas aj nemožné veci, lebo len láska verí, láska znáša a láska vydrží…… a dokonalá láska vyháňa akýkoľvek strach!

Myslím, že keď náš Maťko bude väčší, povie, ako to vnímal celé on 🙂 Bolo toho oveľa viac, čo všetko pre nás Pan vykonal a veríme, ešte urobí pre nás.

Ešte vtipná storka…. Martin sa narodil na Veľkonočnú nedeľu, ako prvoaprílový žartík….

Takže ver, ze Boží timing, Jeho načasovanie je dokonalé, On je verný, múdry, mocný….

Tak čítaj, študuj Písmo a nájdi aj ty prísľub pre svoj život a svoju situáciu, lebo možno tiež zažiješ ako my zázrak od milujúceho Otca!

S Láskou

Labantíci

Kategórie: Svedectvá